Blog

Zamyšlení nad partnerstvím tance a hudby. V současném jevištním umění uvažujeme o vztahu tance a hudby jako o rovnocenném partnerství. Co to ale přesně znamená? Takže v tanečních představeních se dnes už netancuje „na hudbu“? Nebo ano? Pojďme se zamyslet nad tím, jak tento odvěký vztah v současnosti uchopit. Způsob, jakým rozumíme vztahu hudby a […]

Strach je súčasťou nášho života, je to prirodzený obranný mechanizmus organizmu, ktorý ho chráni pred nebezpečenstvom. Zažívame ho aj v tanci. Kedy a prečo cítime nebezpečie? V blogu Prečo je kritika v tanci taká bolestivá som písala o zvláštnom momente, ktorý sa v tanci deje – o stotožnení sa tanečníka so svojím telom a svojím

Práve som sa so svojimi deťmi vrátila z obrovskej detskej herne. Áno, z tej plnej trampolín, lezeckých stien, preliezačiek, šmykľaviek. Hučí mi v hlave a som unavená viac ako moje deti, ktoré sa tam vybehali, vyskákali a vyšantili do sýtosti. Priznám sa, že aj ja patrím do skupiny rodičov, ktorí podobné veľkoplošné herne vďaka neustále

Patří TANEC do základního vzdělání, stejně jako dějepis nebo výtvarná výchova? Jakmile se stanete rodiči a děti trochu povyrostou, uvědomíte si, že stojíte před důležitým rozhodnutím: Do jaké školy bude moje dítě chodit? Ať už se vy rozhodnete jakkoliv, běžná základní škola je první volbou pro většinu rodičů. Je tomu tak z mnoha důvodů, často

Tento blog inšpirovaný maľbou Markétky by chcel byť inšpiráciou a výzvou k starostlivosti o zdravú chrbticu po celý nasledujúci rok. Chrbtica je hlavná opora našej kostrovej štruktúry, a tým aj hmotnosti celého tela, čo síce dobre vieme, ale často na to zabúdame. Výsledkom je, že ju zaťažujeme viac, ako by bolo vhodné. Chrbtica je zároveň ako

Kritika je vo všeobecnosti citlivá téma, avšak v tanci je kritika vnímaná ešte citlivejšie. Prečo? Uvažovanie nad touto otázkou sa stalo súčasťou aj môjho výskumu zameraného na tvorbu metodického materiálu pre tréningovú prax v súčasnom tanci. Tanec sa dotýka rovnocenne oboch aspektov nášho ja – tela aj mysle (za myseľ tu považujeme celé spektrum vnútorného prežívania).

V rámci svojho posledného výskumného štipendia som sa zamýšľala nad otázkou, prečo býva tanečná prax, ktorú nazývame „technika“ často tou časťou vzdelávania, ktorá je u študentov tanca menej obľúbená v porovnaní s naštudovaním alebo tvorbou choreografie, prípadne s hodinou improvizácie (ak je súčasťou výučby). Na začiatku štúdia býva aj technika príťažlivá, pretože predstavuje spôsob, ako

Vedci tvrdia, že náš mozog sa za posledných 100 000 rokov veľmi nezmenil a funguje rovnako, ako u našich predkov lovcov, hoci náš životný štýl sa zmenil neporovnateľne. Ľudský mozog je nastavený tak, že si všíma prednostne nebezpečné veci, pretože bolo nevyhnutné sa im v nehostinných podmienkach vyhnúť, aby ľudstvo ako druh prežilo. Náš mozog je preto „podozrievavý“