Práve som sa so svojimi deťmi vrátila z obrovskej detskej herne. Áno, z tej plnej trampolín, lezeckých stien, preliezačiek, šmykľaviek. Hučí mi v hlave a som unavená viac ako moje deti, ktoré sa tam vybehali, vyskákali a vyšantili do sýtosti. Priznám sa, že aj ja patrím do skupiny rodičov, ktorí podobné veľkoplošné herne vďaka neustále prítomnému pohybu, hluku a chaosu, považujú za “malé peklo na zemi”, ale dnes som si uvedomila jednu zásadnú vec. Deti pri pohybe úplne spontánne používajú svoj hlas. Viete, čoho je to signálom? Že dýchajú.
Ako tanečná pedagogička na konzervatóriu som zistila, že moji študenti, na rozdiel od mojich detí, nevedia pri pohybe “správne”¹ dýchať a o použití hlasu ani nehovorím. V pohybe si svoj dych neuvedomujú a pri náročnejších tanečných výkonoch dych kontraproduktívne zadržiavajú alebo dýchajú veľmi povrchne. Dýchanie vnímajú ako samozrejmosť, je predsa automatické, prirodzené a vždy sa prispôsobí aktivite tela. O benefitoch, ktoré plné bránicové dýchanie v pohybe prináša, netušia. A vtedy prichádza chvíľa mojej premeny. Mením sa z učiteľky, ktorá má svojich študentov naučiť, pohyb po pohybe, tancovať “cool variačky” (lebo tak je to v mysliach študentov vžité), na sprievodkyňu poznania toho, ako funguje telo, na čo slúži dýchanie a ako to špecificky funguje v ich vlastnom tele.
Mojim prvoradým cieľom je, aby sa študenti na mojej hodine cítili dobre a uvoľnili sa. Často mám pocit, akoby boli v neustálom stave zvýšeného fyzického vypätia a aj napätia. A práve stresové situácie aktivizujú sympatický nervový systém. Táto zložka nervového systému je aktívna pri útočnom, únikovom správaní alebo pri výnimočnej námahe. Aktivácia tohto systému spôsobuje zvýšenie fyzického výkonu organizmu a súčasne ho “prinúti” dýchať rýchlejšie a plytšie. Z krátkodobého hľadiska je tento stav potrebný a užitočný. Z dlhodobého hľadiska je však veľmi vyčerpávajúci a zrejme i to je dôvod, prečo sú študenti často unavení. K aktivácii protihráča sympatika, tzv. parasympatického nervového systému zodpovedného za stav pokoja, je potrebné študentov vedome doviesť. Jednou z metód je počiatočná relaxácia v ľahu (a iných polohách). Výhodou tejto metódy je dostatok času, kedy si študenti môžu uvedomiť a naplno precítiť svoj vnútorný priestor trupu – ten postupne napĺňajú vzduchom, aby následne vzduch nechali odísť z tela von (pomáham si aj touto pomôckou použitou vo videu).
Obmenou tohto cvičenia je postupné napĺňanie/vyprázdňovanie jednotlivých dutín. Najskôr sa študenti nadýchnu do brušnej dutiny a po jej naplnení sa rozpína dutina hrudná, pri výdychu ako prvú vyprázdnia hrudnú dutinu a až potom brušnú. Nevýhodou tejto metódy je, že sa telo nachádza v pokoji a nehýbe sa, čiže nedochádza v tele k jednému z najdôležitejších princípov pohybu, a to k vedomej koordinácii dychu a pohybu. Ak vás táto téma zaujala a radi by ste získali ďalšie podnety a inšpirácie, odporúčam vám prečítať si články a fotosérie v časopise TANEC (čísla 1-4/2022) venované funkčnému pohybu. A práve prvá časť fotosérie je venovaná funkčnému princípu, ktorým je koordinácia dychu a pohybu.
Telo pripravené citlivo, s orientáciou na funkčné dýchanie a funkčný pohyb, sa správa diametrálne odlišne a prejaví sa to napokon v tanečných variáciách. Telá študentov sú pohotové, vďaka plnému dychu majú dostatok energie na realizáciu pohybu, pociťujú menšiu únavu, koordinácia pohybu je plynulejšia, sú v náročnejších polohách alebo v polohách mimo vertikálnej osi istejší. Niekedy dochádza k situáciám, keď sa študenti cítia pri realizácii variácií pod tlakom tempa hudobného sprievodu alebo náročnej koordinácie. Mojím receptom je nechať študentov pracovať samostatne vo vlastnom tempe. Nasmerujem ich pozornosť späť dovnútra a nechám ich pracovať tak, aby frázovanie pohybu nebolo dané hudobným sprievodom, ale ich dychom. Objavenie základného prepojenia dychu a pohybu, keď sa dýchacie svaly začnú koordinovať so svalmi vykonávajúcimi pohyb, často pomôže odstrániť koordinačné problémy a pohyb sa stáva plynulejší. Následne prichádza návrat k hudobnému sprievodu, keď študenti hľadajú prepojenie pohybu s hudbou.
Pokiaľ vás téma dýchania zaujala a mali by ste záujem o hlbší ponor do nej, odporúčam tieto publikácie:
– V jednej z kapitol, publikácie Marty Polákovej Dynamické telo – súčasný prístup k pohybu, autorka zrozumiteľne popisuje mechanizmus dýchania, prepojenie dychu a pohybu a ponúka aj praktické návody na to, ako s dychom pracovať prostredníctvom predstáv (ideokinetických konceptov).
– Publikácia Každý jsme tělem od Karen A. Studdovej a Laura L. Coxovej. Autorky zdôrazňujú, ako vedomie dychu podporuje naše každodenné pohyby, športovú činnosť, tvorivé vyjadrenie, emocionálne prejavy.
– Publikácia Dych od Jamesa Nestora vám predstaví, prečo je pre naše zdravie a pohodu dýchanie dôležité. Je to vedecko-populárna kniha, ktorá sprístupňuje informácie z rôznych moderných výskumov, ale aj zo starých (tisícročných) medicínskych textov. Robí potrebnú osvetu o dýchaní ako základnej biologickej funkcii.
A už teraz vám dávam do pozornosti ďalší, júnový diel nášho Blogu inšpirácií. Marta Poláková sa v ňom zaoberá prepojením pohybu a hlasu.
¹ Dýchanie môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Spôsob dýchania sa mení na základe veku, aktivít a prostredia. Označovať jeden spôsob dýchania za ten správny je zavádzajúce. Preto budeme radšej hovoriť o dýchaní, ktoré nám pomáha dosiahnuť konkrétne ciele, v našom prípade aktívne prepojiť a koordinovať dych a pohyb v tanci.