Prečo je kritika v tanci taká bolestivá

Kritika je vo všeobecnosti citlivá téma, avšak v tanci je kritika vnímaná ešte citlivejšie. Prečo? Uvažovanie nad touto otázkou sa stalo súčasťou aj môjho výskumu zameraného na tvorbu metodického materiálu pre tréningovú prax v súčasnom tanci.

Tanec sa dotýka rovnocenne oboch aspektov nášho ja – tela aj mysle (za myseľ tu považujeme celé spektrum vnútorného prežívania). Keď sa  tanečník či tanečnica prejavuje tancom, vyjadruje nielen svoje telesné zručnosti, ale všetky svoje zručnosti, teda všetky svoje psychofyzické kvality.

Ak sa pozeráme na tanec ako na špecifickú formu psychofyzického učenia, nejde len o učenie sa krokov, póz či určitej štýlotvornej kvality pohybu, učenie tanca sa stáva získavaním skúseností formujúcich celú osobnosť, nielen telo.

Neoddeliteľnou súčasťou výučby je spätná väzba, ktorú pedagóg svojim študentom poskytuje, aby ich naviedol k získaniu potrebných zručností. Kedy je spätná väzba účinná? Keď je podávaná s primeranou empatiou a s cieľom pomôcť, keď je dostatočne konkrétna, a keď zahŕňa argumenty, prečo majú tanečníci vykonávať pohyb tak, ako to vysvetľuje pedagóg.

Pozrime sa bližšie na to, čo znamená „dostatočne konkrétna“ spätná väzba? Ide o jasné artikulovanie toho, čo pedagóg vidí: čo v pohybe tanečníkov funguje alebo nefunguje. Znamená to zároveň poznanie, že ak vidím určité nedostatky v kvalite pohybu, chýba tanečníkom dostatočné uvedomenie si daného aspektu pohybu. Úlohou pedagogičky je potom naviesť pozornosť tanečníkov tak, aby si daný aspekt uvedomili a dokázali ho stelesniť. Pretože pohyb je mimoriadne komplexný fenomén, vlastností, na ktoré sa musia mladí tanečníci sústrediť, je mnoho, a všetky majú zásadný vplyv na tok a kvalitu pohybu. Pokiaľ vie pedagóg rýchlo analyzovať, v ktorom z aspektov nie sú tanečníci dostatočne presní, vie dať spätnú väzbu okamžite a účinne. Pokiaľ sa spolieha na názorné ukázanie formy pohybu, žiaci získajú predstavu, čo majú dosiahnuť, neznamená to však, že budú vedieť, ako to dosiahnuť. Účinnú spätnú väzbu v tanci môžeme preto chápať ako vysvetlenie, ako má telo v pohybe fungovať ako celok. Pedagóg či pedagogička musí vedieť „rozmeniť komplexný pohyb na drobné“, čo a v akej postupnosti v pohybe funguje, aby bola dosiahnutá požadovaná forma. V oblasti kritického myslenia sa takejto formulácii hovorí argument. Účinná výučba tanca musí zahŕňať argumenty, pokiaľ sa nemá zameriavať len na kritiku toho, ako pohyb vyzerá. Prečo je to dôležité?

Tanec je komplexný zážitok, pri ktorom sa tanečníci doslova stávajú tancom. Pohyb je v tanci súčasťou ich vlastnej identity. Pokiaľ sú kritizovaní necitlivo, dotýka sa to nielen ich telesných zručností, ale aj ich osobnosti. Psychofyzický aspekt tanca je však ešte zložitejší: forma pohybu je úzko spojená s jedinečnosťou telesných dispozícií každého tanečníka či tanečnice, ktoré však nemajú úplne pod svojou kontrolou. Pokiaľ spätná väzba od pedagóga nesmeruje výlučne len k forme pohybu, ale aj k navodeniu pocitu a predstavy o pohybe, ktorých forma je výsledkom, poskytuje tanečníkom návod, ako sa s pohybom stotožniť. Keď telo v pohybe pracuje funkčne, generuje pri tom veľmi konkrétne pocity, ktoré možno opísať ako ľahkosť, plynulosť, presnosť, splynutie, keď sa čas akoby zastaví a priestor sa rozšíri. Tieto pocity opísal americký psychológ Mihaly Csikszentmihalyi ako zážitok flow. Ide o výsostne subjektívnu skúsenosť, ktorá prináša hlboké psychofyzické uspokojenie, súvisiace so skúsenosťou momentálneho zharmonizovania fyzických a psychických síl. Je to neprenosná skúsenosť, keď človek rozumie tomu, čo cez pohyb zažíva. Pocit, že viem svoje telo ovládať, nie však cez jeho nadmernú kontrolu, ale cez vnútorné zladenie sa s jeho  inteligenciou a schopnosťami. Tieto pocity sú extrémne dôležité, aby si deti či mladí tanečníci udržiavali k tancu vzťah, ktorý ich k nemu priviedol, a mali by byť primárnym cieľom tanečného vzdelávania. Ide najmä o pocity radosti, zvedavosti, objavovania, naplnenia, ale aj ochoty prekonávať prekážky.

Aké sú v tanci prekážky? Paradoxne je to predovšetkým vlastné telo tanečníkov. Telesné indispozície (stavba kostry), nedostatočná svalová sila či elasticita, menej vyvinutý cit pre rytmický tok pohybu, atď. Každé ľudské telo má svoje limity a mladí tanečníci sa musia s tými vlastnými vysporiadať už v začiatkoch štúdia tanca. Najnáročnejší je práve aspekt stotožnenia sa s týmito prekážkami, pretože ide o ich vlastné telo, ktoré si nevybrali, ktoré sa však musia naučiť kultivovať.

Ako kultivovať pomocou spätnej väzby? Taneční pedagógovia by mali rôznymi stratégiami pomôcť zvládnuť svojim žiakom a študentkám fenomén neoddeliteľnosti tela a ja v tanci. Pomôcť prijať vlastné telo, ustavične vystavené zrakom iných, ako súčasti vlastnej identity (podobne to platí v hereckom povolaní). Pre mladého tanečníka a osobitne tanečnicu je to mimoriadne náročná výzva (najmä v období puberty, keď neistota, čo sa deje s ich telom, vrcholí). Úloha tanečného pedagóga je v tomto procese kľúčová. Tanečné pedagogičky preto nevyhnutne musia kultivovať svoju schopnosť voliť slová citlivo, aby nevhodnými  poznámkami o pohybe nedehonestovali identitu svojich žiačok.

Ako teda dávať spätnú väzbu v tanci? Ako môže byť tanečná pedagogička dostatočne konkrétna a nebyť pri tom osobná? Ako má formulovať korekcie tak, aby naviedla žiačky či študentov k hľadaniu a objavovaniu vlastnej skúsenosti, ktorá prináša pocit uspokojenia. Nemám na všetky otázky, ktoré som tu položila, odpoveď. Mojim cieľom bolo podnietiť uvažovanie o týchto otázkach, aby každý tanečný pedagóg či pedagogička hľadali vlastné odpovede. K dispozícii je dostatok literatúry, ktorá  vysvetľuje, ako je možné sa v tomto smere zlepšovať. Odporúčam napríklad Poriadok v hlave od Martina Poliačika. Nie je to kniha o tanci, ale prístupnou formou hovorí o predpokladoch a spôsoboch kultivovanej komunikácie. Spôsob komunikácie a zodpovednosť zaň sa stal v našej dobe sociálnych sietí mimoriadne aktuálnou problematikou. V tanci je ešte významnejší pre doslova intímne prepojenie tela a identity tanečníka.

Marta Poláková

Tento text vznikol ako jeden z výstupov výskumného projektu Metóda dynamického pohybu podporeného z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.

1 názor na “Prečo je kritika v tanci taká bolestivá”

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore