Blíži sa vianočný čas a tak mi napadlo, aký by to bol krásny darček pre naše deti, keby sme im na tanečných hodinách intenzívnejšie vedeli pomáhať vytvárať si pozitívny vzťah k svojmu telu, ktorý má podľa psychológov rovnako benefity psychické ako fyzické.
Táto myšlienka mi prišla na um v súvislosti s dlhodobo sa vyskytujúcimi správami v mienkotvorných denníkoch o vyjadreniach psychológov, ktoré varujú pred zjavným nárastom psychických problémov detí a mládeže.
Jedným z často sa vyskytujúcich problémov v školách je šikana. Na Slovensku rezonoval koncom novembra prípad pätnásťročného chlapca z Parchovian, ktorý skočil zo strechy školy. Jeho otec tvrdí, že k činu ho dohnala šikana v škole. Pre školu je to mimoriadne nepríjemná situácia a nie je nevhodné vynášať akékoľvek súdy. Nedá sa však len tak prehliadnuť skutočnosť, že na video zázname chlapcových posledných chvíľ života je počuť jeho spolužiakov, ako ho povzbudzujú, aby zo strechy skočil. Niečo je tu skutočne v neporiadku.
V správe Štátnej školskej inšpekcie sa píše, že tretina žiakov bola svedkom šikany a každý šiesty žiak na Slovensku bol obeťou šikanovania
(https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/spolocnost/slovensko/25386279-skutocne-pribehy-sikana). Problém šikany a kyberšikany pomenovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v materiáli Akčný plán riešenia šikanovania v školách a školských zariadeniach na roky 2022 – 23 (https://www.minedu.sk/data/att/21853.pdf), kde uvádza výsledky prieskumu v školskom roku 2020/21 potvrdzujúce, že 86,3% škôl riešilo prípady šikanovania, pričom výskyt sa prejavuje viac v základných ako v stredných školách. Oproti prieskumom z 2016 sa výskyt šikany zvýšil.
V zaujímavej štúdii Šikanovanie a jeho formy – Správa o stave medzi školákmi slovenských základných škôl z roku 2013, vydanej Kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku, sa uvádza medzi siedmimi zdrojmi šikanovania aj vzhľad, ktorý je zdrojom šikanovania v 24,9%. (https://coherentsite.files.wordpress.com/2019/07/sarkova_maria_sikanovanie_a_jeho_formy_isbn9788097147532.pdf) Inak povedané, pred desiatimi rokmi sa štvrtina krutého výsmechu agresora týkala tela obete. Štúdia tiež hovorí, že obeťou šikany sú častejšie mladší žiaci, avšak staršie žiačky sa stávajú častejšie obeťou šikany so sexuálnym podtextom.
V súvislosti s touto problematikou som našla zaujímavú aktivitu, ktorú vyvíja aj v rámci škôlok a škôl občianske združenie Za seba (https://www.zaseba.sk/), ktoré využíva metodológiu sebaobrany empowerment self defense založenú na posilnení tela a hlasu ako prostriedkov podpory schopnosti postaviť sa šikane.
Z prieskumov sa javí, že telo nie je vo výraznejšej miere predmetom šikany (zneužívanie detí na internete tzv. kybergrooming je téma sama o sebe). Pri zvládaní a prevencii šikany môže však telo zohrávať obrovskú úlohu.
Psychológovia totiž tvrdia, že deti, u ktorých dospelí cielene rozvíjajú pozitívny vzťah k svojmu telu, získavajú väčšie sebavedomie, rozvíjajú seba-prijatie a celkovo sa zvyšuje ich emocionálna pohoda. Čo sa týka fyzických prínosov, dokážu lepšie prijímať rady týkajúce sa správnej životosprávy a prospešných stravovacích návykov a sami vyhľadávajú fyzickú aktivitu, ktorú pociťujú ako zdroj príjemných pocitov.
Psychológovia majú jasnú odpoveď na to, aký prospech deťom prináša pozitívny vzťah k svojmu telu:
- sú spoločenskejšie, správajú sa otvorenejšie k ostatným a prejavujú k nim väčší rešpekt,
- majú lepšiu schopnosť budovať zdravé medziľudské vzťahy,
- lepšie odolávajú tlakom médií, reklám a normatívom týkajúcim sa vzhľadu,
- prejavujú vyšší stupeň sebaúcty,
- sú schopnejšie odolávať negatívnym vplyvom a konfliktom.
Tanec je prostriedok, ktorý by tieto ciele dokázal skvele podporiť. Je to argument, prečo by mal byť tanec zaradený do základného vzdelávania, ako je to v mnohých európskych krajinách vrátane Českej republiky. Možno by však na Slovensku stačilo, keby dostal v existujúcich podmienkach (na základných umeleckých školách) aspoň takú podporu, akú dostáva šport, pre ktorý ide vláda vytvoriť nové ministerstvo.
Pozrime sa, čím by mohli taneční pedagógovia argumentovať, respektíve, čím umelecký tanec prispieva k budovaniu pozitívneho vzťahu detí k svojmu telu.
- Z pohľadu fyzického vývoja a zdravia detí a mládeže má tanec v porovnaní so športom určité výhody, keďže rozvíja telo komplexnejšie a harmonickejšie ako šport, ktorý často jednostranne zaťažuje telo.
- Umelecký tanec – pokiaľ je vyučovaný správne – podporuje súmerný rast tela a pomáha osvojiť si funkčne správny postoj, ktorý pozitívne vplýva na vývoj štruktúr a systémov tela u detí a mládeže.
- Umelecký tanec rozvíja obratnosť, silu a koordináciu tela, čím prispieva k rozvoju zdravého sebavedomia a sebahodnotenia, keď sa deti učia oceniť flexibilnosť a zručnosť svojho tela.
- Umelecký tanec ako umelecká činnosť rozvíja kreativitu, estetické cítenie a sebavyjadrenie – cez pohyb tela vyjadrujú deti a mládež svoje emócie a vlastnú identitu, čo prispieva vo významnej miere k psychickej pohode a sebaoceneniu.
- Umelecký tanec je skupinová aktivita, ktorá poskytuje deťom a mládeži možnosti kolektívnej interakcie, kde sa deti a mládež učia vytvárať fungujúce vzťahy, spolupracovať a vzájomne sa podporovať.
- Umelecký tanec tiež môže vytvárať prostredie, ktoré deti a mládež učí rešpektovať nielen vlastné telo a vzhľad ale aj rôznorodosť tela a vzhľadu iných.
Je však nevyhnutné dodať, že nie akýkoľvek tanec dokáže rozvíjať pozitívny vzťah detí a mládeže k vlastnému telu. Túto schopnosť má predovšetkým kreatívny umelecký tanec, ktorého cieľom je kultivácia umeleckého cítenia a sebavyjadrenie prostredníctvom pohybu.
Dôležitá otázka: Čo ponúkajú tanečné súťaže k téme pozitívneho vzťahu k telu?
Na Slovensku je mnoho tanečných súťaží, ktoré sú mimoriadne obľúbené. V súvislosti s rozvíjaním pozitívneho vzťahu k telu u detí a mládeže je preto dôležité klásť si otázky, čo k tejto téme prinášajú.
Príprava na tanečné súťaže má svoje pozitíva. Rozvíja u detí a mládeže disciplínu, môže ich motivovať intenzívnejšie na sebe pracovať a prekonávať prekážky a podporovať sebadôveru pri dosiahnutí úspechov.
Sú to však všetko vonkajšie motivačné faktory, ktoré majú tendenciu potláčať hlbší, vnútorný zdroj zdravého sebavedomia a sebapoznávania. Tým je v umení predovšetkým sebavyjadrenie ako vnútorný estetický prežitok, ktorý nie je závislý na vonkajšom potvrdení.
Psychológovia tvrdia, že vnútorná motivácia je dlhodobo účinným základom pre duševnú pohodu. Ignorovať to znamená podporovať len krátkodobý účinok. Navyše tanečné súťaže prinášajú niekoľko negatívnych vplyvov, ktoré môžu na deti pôsobiť podobne deštruktívne, ako vplyv médií a reklám:
- Reprezentujú tlak na výkon a vyvolávajú stres zo zlyhania.
- Vyvolávajú emocionálnu záťaž, ktorú nie vždy dospelí učia deti a mládež zvládať.
- Porovnávanie výkonov môže viesť k strate rešpektu k iným, respektíve výsmechu a dehonestácii menej úspešných. (Vieme, že deti vedia byť kruté, pokiaľ ich nevedieme k empatii.)
- Prehnaný dôraz na získavanie ocenení ako jediný dôkaz pokroku je nebezpečný tým, že deťom a mládeži predostiera skreslený význam kreatívnej umeleckej činnosti, a oberá ich o zážitok radosti z kreatívneho objavovania a poznávania bez potreby vonkajšieho ocenenia.
A položím ešte provokatívnejšie otázky: môže dôraz na výkon (efekt) dosahovaný často až drezúrou s cieľom vyhrať súťaž viesť k budovaniu pozitívneho vzťahu k svojmu telu? Môže sústredenie zamerané na vonkajšok (perfektná šou) rozvíjať hlboký vnútorný pocit pohody? Týmto nechcem a priori zatracovať tanečné súťaže. Chcem len pripomenúť, že cieľom výučby v základnej umeleckej škole by malo byť vytváranie prostredia, ktoré umožňuje deťom rozvíjať ich potenciál emocionálnej pohody a smerovať ich úsilie k vnútornej
motivácii, čo nepochybne rozvíja pozitívny vzťah k vlastnému telu a sebavedomiu podstatne viac, ako porovnávanie sa s konkurenciou.
Ako môže tanec podporiť vytváranie pozitívneho vzťahu detí a mládeže
Je veľmi zjednodušujúce tvrdiť, že tanečná prax vytvára pozitívny vzťah k telu automaticky. Nie je to tak. Pokiaľ je pozornosť v tanečnej praxi smerovaná na telo, telo sa stáva objektom, ktorý môžu samotné deti (alebo učitelia) posudzovať zvonka, stáva sa predmetom porovnávania. Ak tanečná prax aktívne vedie pozornosť detí a mládeže dovnútra – do tela, otvára sa priestor, v ktorom zohrávajú individuálne pocity tela najdôležitejšiu úlohu.
Tanečná prax má na to vynikajúce prostriedky.
- Rozvinutie praktík, ktoré podporujú zmyslové vnímanie – čo práve deti vnímajú zmyslami, ktoré sú obyčajne v úzadí (teda nie zrakom, ale sluchom a dotykom/hmatom), ako dokážu vnímať svoj dych cez vnútorný pohyb, ktorý vyvoláva (smerovať ich pozornosť na to, kde cítia pohyb dychu, ako sa mení tento pocit, keď zmenia polohu či aktivitu).
- Viesť deti k návyku citlivého zmyslového vnímania (ostatné zmysly sa dostávajú do popredia, keď zatvoríme oči a zrak neodvádza pozornosť k okoliu) tak, aby sa na ňom stali pozitívne závislé a vyhľadávali takéto chvíle/aktivity vedúce k upokojeniu (predráždeného nervového systému) a zároveň k veľmi jasnému smerovaniu pozornosti na prebiehajúcu aktivitu.
- Učiť deti kriticky zhodnocovať ich fyzické zručnosti a nekritizovať ich za neúspech porovnávaním s inými. Dôležitejšie je, aby každé dieťa pochopilo, že učiteľ vidí jeho vlastné možnosti a radí konkrétne jemu, čím sa deti učia chápať svoju jedinečnosť a získajú porozumenie, že iba oni sami sa môžu pričiniť o zlepšenie svojich zručností.
- Oceňovať osobitné danosti, zručnosti, úsilie, sústredenú pozornosť, tvorivosť, pružnosť, ochotu a trpezlivosť pri skúšaní a zlepšovaní výkonu – vždy však konkrétne u každého dieťaťa, aby poznávalo vďaka spätnej väzbe od učiteľa svoje silné aj slabé stránky.
Dialóg srdca a mozgu
Na záver by som vám rada ponúkla ešte jedno „vianočné“ odporúčanie. Vychádzam z pre mňa mimoriadne dôležitej informácie, ktorú propaguje a cielene prakticky využíva americký HartMath Institute vo svojich programoch (viac vo videu tu: https://www.youtube.com/watch?v=1rstfC0X2ac&t=172s).
Hovorí o tom, že srdce vysiela viac informácií mozgu ako opačne, čo znamená, že riadenie tela nervovým systémom je oveľa delikátnejšie a nie je to jednoduchý hierarchický systém, ako sme si dlho mysleli. Prečo na tejto kľúčovej a dávno známej informácii nie je postavená stratégia vzdelávania v školstve, je dobrá otázka. Ja s ňou aktívne pracujem odvtedy, čo som sa o nej dozvedela z internetu a snažím sa ju šíriť ďalej. V tomto svetle vedeckých poznatkov je totiž malý rituál vyjadrenia vďačnosti telu na konci každej tanečnej hodiny nielen vedomým ocenením vlastného tela za jeho výkon a nadobudnuté skúsenosti a zážitky počas hodiny, ale aj aktívnou stimuláciou organického rozhovoru medzi srdcom (vďačnosť cítime aj prajeme zo srdca) a mozgom, ktorý sa stará
o celé telo.
Keď sa tieto dva orgány spolu rozprávajú, pričom srdce povzbudzuje mozog, potom telo nepochybne viac prekvitá zdravím a pohodou.
Prajem vám, milé čitateľky a čitatelia, krásne Vianočné sviatky a veľa úžasných a podporujúcich zážitkov s tancom v roku 2024.