My pre tanec na Slovensku

Odborné sympózium TANEC SK 2018:

Kreativita – jej miesto  v umeleckom tanci detí a mládeže

6.10. 2018, VŠMU

Centrum výskumu Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU organizuje tento rok už 5. ročník projektu Tanečný kongres TANEC.SK. Na druhom odbornom sympóziu venovanom téme Kreativita – jej miesto v umeleckom tancu deti a mládeže sme sa aktívne podieľali. Marta Poláková spoluorganizovala celé podujatie a spolu s Markétou Pucovou a Mirkou Staškovpu sme prezentovali tieto príspevky:

Mirka Stašková: Tímová spolupráca pri tvorbe choreografie pre deti a mládež

Markéta Pucová: Kreatívny prístup v technicky zameraných úlohách

Marta Poláková: Motivácia ku kreativite

Tu nájdete celý program sympózia:

Program sympózia TANEC.SK 2018

 

 

 

Eva Priečková:  Ustavičné hľadanie tanca

Zakladateľka Labanovho ateliéru Bratislava – platformy pre tanec a pohyb Marta Poláková je docentkou na Vysokej škole múzických umení a jednou z priekopníčok súčasného tanca na Slovensku (radí sa k prvej generácii tvorcov súčasného tanca). Svojou dlhoročnou prácou sa zaslúžila o rozvoj vnímania potreby súčasného tanca nielen na pôde Vysokej školy múzických umení ale aj mimo nej,  v rámci vzdelávania LAB. Svojou takmer tridsať ročnou tvorivou činnosťou vniesla na slovenskú scénu množstvo ľudských a spoločenských tém, umeleckých medziodborových spoluprác či inšpirácií Labanovov analýzou pohybu. Okrem organizovania vzdelávacích programov a medzinárodných konferencií pre LAB, bola spoluorganizátorkou tanečných kongresov Tanec.sk, ktorý sa venuje kľúčovým témam tanca na Slovensku. Na VŠMU sa zaslúžila o vznik nového študijného zamerania Tanečné divadlo a performancia, ktorý priniesol na Katedru tanečnej tvorby nový vietor. Od roku 2011 rieši aj granty, ktoré umožňujú študentom spolupracovať každý rok s renomovaným domácim alebo zahraničným choreografom a vytvoriť dielo, ktoré je pravidelne prezentované v Divadle Lab na Divadelnej fakulte VŠMU.

Marta Poláková je neustále plná nápadov, ktoré sa nebojí realizovať, a tým sa stala jednou z najinšpiratívnejších osobností súčasného tanca na Slovensku.

EVA: V jednom našom rozhovore si uviedla, že ťa ešte stále baví tanec. Mohla by si viac vysvetliť čo pod tým myslíš, a prečo tanec neprestáva byť tvojou ustavičnou fascináciou?

MARTA: “Baví ma vizuálnosť a muzikalita tanca, fakt, že dokáže vyjadrovať len určité obsahy. Táto limitácia je pre mňa veľkou výzvou – stále hľadám, v čom je vlastne podstata tanca a ani takmer po tridsiatich rokoch tvorby stále nemám jasnú odpoveď. Postupne som sa naučila, že je to nesmierne komplexná reč, v ktorej sa intelekt a telesnosť pre mňa čarovným spôsobom prepájajú. Hovorím reč, pretože ak zostáva tanec len jazykom, akokoľvek krásnym, chýba mi v ňom neverbálne ťažšie uchopiteľný element – význam korešpondujúci s tým, čím dnes žijeme. Keď hovorím o „krásnom tanci“, myslím tým tanec, ktorého pohybový jazyk, akým sa vyjadruje, spĺňa už etablované kritériá. Mňa fascinuje tvorba nového jazyka, o ktorom sa ešte nedá povedať, či je krásny, pretože narúša etablované kritériá. Tanec sa za posledných sto rokov vyvinul do takej miery, ako žiadna iná oblasť umenia. V poslednom desaťročí si ho začali viac všímať aj filozofi, ktorí dospeli k poznaniu, že aspektom myslenia je jeho telesnosť, že myslenie prebieha v tele. Mnohí sa zaujímajú o tanec a spätne mnohí choreografi sa snažia hľadať telesný jazyk pre svoj záujem o filozofické otázky. Cesty choreografického a filozofického výskumu sa pretínajú v obojstrannom záujme o recipročný vplyv tela a mysle. Rudolf Laban takýto prístup propagoval už pred sto rokmi a dnešný trend potvrdzuje jeho ďalekosiahle vízie. Pre mňa je tanec istý spôsob myslenia, ktorý musí dýchať. Mnohí tanečníci sú v istom bode z tanca unavení. Je to nesmierne ťažká profesia. Väčšina tanečníkov v súčasnom tanci nie sú len interpreti, ale aj choreografi, sú preto veľmi zraniteľní. Tvorca v súčasnom tanci musí rozvíjať všetkými možnými spôsobmi svoju osobnosť a byť dostatočne seba-vedomý, t. j. vedieť čo chce a nestrácať sebadôveru, že to dosiahne. Súčasný tanec je postavený na nezávislom fungovaní kultúry, ktoré na Slovensku ani po dvadsiatich piatich rokoch nemá vybudované dostatočné zázemie, takže veľa tanečníkov cestuje za prácou mimo Slovenska, hoci mnohí nechcú celkom stratiť kontakt s domácou scénou. Keďže infraštruktúra pre fungovanie tohto umenia je tu zatiaľ veľmi slabá, tvorcovia sú stále zároveň producentmi svojej tvorby, čo si vyžaduje ďalšie zručnosti, energiu a čas. Celá táto práca je zaplatená na hranici prežitia, preto musí väčšina tvorcov pôsobiť aj pedagogicky. Je to príliš náročné a je prirodzené, že prichádzajú krízy a tanečník má pocit, že to takto nemá zmysel. Ja som ich mala asi tisíc päťsto, ale trvali približne jeden deň (smiech). Raz v živote trvala takáto kríza asi aj dlhšie, lebo som seriózne začala hľadať iný zdroj obživy. Ale skoro som zistila, že by som sa trápila oveľa viac, keby som robila niečo, čo ma z hĺbky duše nezaujíma, a robila by som to len preto, aby som uživila seba a prispievala do rodinného rozpočtu. Keď som si predstavila, čo by to bol za život, vrátila som sa k presvedčeniu, že mi nezostáva nič iné, len zabojovať, aby som sa v tejto profesii uživila. Musím povedať, že sa od začiatku 90-tych rokov, keď som do tejto vody skočila, podmienky zmenili len veľmi málo. Teraz je síce možné získať viac peňazí na projekt, ale náklady stúpli natoľko, že je to len malý posun a chýba mnoho ďalších vrstiev, ktoré robia život tanečníka na nezávislej scéne profesionálne akceptovateľným.”

Viac si môžete prečítať v  rozhovore Evy Priečkovej Chcela by som byť voda…, ktorý vyšiel v časopise TANEC, číslo 4/2017.
Text je časťou výstupu výskumného projektu autorky Evy Priečkovej s názvom Súčasný tanec na Slovensku po roku 1990, ktorý sa zameriaval na zmapovanie tvorby a umeleckého života priekopníkov súčasného tanca.

Tento projekt z verejných zdrojov podporil formou štipendia Fond na podporu umenia.

fpu_logo2_cierne

________________________________________________________

Okrem svojho primárneho záujmu rozvíjania Labanovho odkazu prostredníctvom umeleckých a vzdelávacích projektov sa aktívne podieľame na rozvoji komunity a propagácii tanečného umenia na Slovensku. Doposiaľ sme iniciovali tieto aktivity:

Podporujeme kampaň A DOSŤ!

01___172-x-172-red-01

Takmer 10 rokov v rámci platformy Labanov ateliér Bratislava organizujeme inovatívne vzdelávacie programy v oblasti umeleckého tanečného vzdelávania na Slovensku. Začali sme ich vytvárať v duchu odkazu najvýznamnejšieho tanečného teoretika 20. storočia Rudolfa Labana s pocitom, že sa chceme aktívne pričiniť o to, aby bolo tanečné vzdelávanie zdravé, efektívne a najmä aktuálne. Považujeme to za podmienku trvalo udržateľného rozvoja tanečného umenia na Slovensku. Momentálne ponúkame jediný (!) odborný akreditovaný vzdelávací program pre tanečných pedagógov ZUŠ. Už táto skutočnosť veľa napovedá o stave tanečného školstva na Slovensku. Nie je záujem? Nie sú odborníci? Nie je čo učiť? Naopak, na každú otázku je jednoznačne kladná odpoveď, v čom je teda problém? Snažíme sa porozumieť príčinám stavu, ktorý sa nám nepáči a ponúkame riešenia, ktoré dokážeme zabezpečiť. Podporujeme kampaň A DOSŤ! najmä preto, že umelecké/tanečné školstvo je súčasťou všeobecného vzdelávacieho systému a trpí rovnakými neduhmi. Chceme prispieť ku skvalitňovaniu tanečného školstva na Slovensku a pripájame sa k širšej iniciatíve, ktorá má šancu vytvoriť tlak na politické špičky, aby sa zvyšovaním kvality školstva a vzdelávania začala konečne systémovo zaoberať.

Chceme zdôrazniť, že súčasný stav umeleckého školstva odzrkadľuje postoj slovenskej spoločnosti k umeniu – s nástupom trhového hospodárstva na začiatku deväťdesiatych rokov tradíciu socialistického realizmu v umení doslova prevalcovala komercia a gýč. Hoci celonárodné umelecké inštitúcie (SNG, SND) si postupne dokázali vybudovať vysokú umeleckú kvalitu a širšie povedomie verejnosti, väčšina umeleckých inštitúcií nedokáže úspešne konkurovať predstave „kultúry“ valiacej sa z najprístupnejšieho zdroja – televízií. Slabá úroveň slovenského školstva rieši otázku vzdelávania v umení len okrajovo, takže slovenská mládež väčšinovo nevie rozpoznať gýč od umeleckej kvality.

Podcenenie významu tanečného vzdelávania v posledných desaťročiach (na nižších stupňoch škôl mohol učiť aj neodborne vzdelaný pedagóg) sa odzrkadlilo v náraste komerčne zameraných záujmových subjektov, ktoré „vychovávajú“ nielen deti, ale aj rodičov k nevkusným výkonom namiesto umeleckého citu a hlbšieho prežitku z umeleckej tvorby. Tanec ako umelecká expresia má však mimoriadne vysoké benefity pri rozvoji osobnosti dieťaťa – rozvíja nielen telo, ale pozitívne formuje aj jeho psychiky, posilňuje nielen harmonickú svalovú koordináciu, ale aj cítenie, vnímanie krásy a schopnosť komunikovať.

Chceme upozorniť na skutočnosť, že školstvo úzko súvisí s kultúrou a tá s umením. V našich školách by malo dostať vzdelávanie k umeniu a umením väčší priestor. Je to overený spôsob ako zvyšovať kultúrnu úroveň krajiny.

LAB tím

________________________________________________________

Výzva ku dňu tanca: Tanec – tiché umenie?

Verejná výzva: Tanec – tiché umenie?Výzvu podporilo 126 ľudí, môžete sa k nim pripojiť na linke: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=654373

Oslavy na Deň tanca (29. apríl 2012)

dance and life

Pri príležitosti dňa tanca sme v spolupráci s Novým priestorom uskutočnili 29.4:2012 tanečný happening na Hviezdoslavovom námestí, na ktorom sa zúčastnili

profesionálni tanečníci

študenti Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU

a študenti Konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave.

Fotogaléria na Facebooku

foto David Trčka www.davidtrcka.com

__________________________________

Umelecká tanečná výchova

je viac ako zábavná forma trávenia voľného času detí a mládeže.

kreatanecLabanov ateliér Bratislava podporuje kvalitnú umeleckú tanečnú výchovu pre deti a mládež, pretože u detí a mladých ľudí celostne rozvíja viacero úrovní: citlivé vnímanie k vlastnému telu i k okoliu, telesnú obratnosť prostredníctvom harmonizujúceho pohybu obohateného pozitívnymi účinkami hudby, slobodné sebavyjadrenie, sociálnu inteligenciu a komunikačné zručnosti (schopnosť spolupráce nie rivality). Taneční pedagógovia majú svojím spôsobom vyššiu mieru zodpovednosti voči svojim žiakom ako pedagógovia iných umeleckých odborov, a to z toho dôvodu, že pracujú s nástrojom – s telom – ktorý je sídlom celoživotného prežívania a nedá sa po tanečnej hodine odložiť ako iný umelecký nástroj. Celý dokument rozoberajúci túto tému nájdete tu: Tanec je viac

Labanov ateliér sa aktívne zapája do zvyšovania kvalifikácie tanečných pedagógov na ZUŠ realizáciou vzdelávacieho programu Kreatívny tanec pre učiteľov ZUŠ.

Diskusné fórum: Tanec SK – stratégie prežitia tanečného umenia na Slovensku

V roku 2011 sme iniciovali tri stretnutia tanečných odborníkov pod názvom iniciatíva TANEC.SK, ktorého výsledkom bola oficiálna žiadosť ministrovi kultúry o systematické riešenie otázky rozvoja teoretickej a dokumentačnej bázy tanečného umenia a perspektívneho založenia Centra tanečného umenia. Nemožnosť aktuálne riešiť túto otázku bola zo strany ministerstva odôvodnená súčasnou ekonomickou krízou.

Prvé stretnutie sa konalo dňa 21. októbra 2011 v Staromestskom klube 10×10 v Centre divadla, literatúry a vzdelávania na Školskej ulici v Bratislave. Zápisnicu zo stretnutia nájdete tu: Zápisnica Tanec.sk

Druhé stretnutie sa uskutočnilo dňa 16. novembra 2011 v priestoroch Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU na Zochovej ulici v Bratislave. Zápisnicu zo stretnutia nájdete tu:  Zápisnica 2 Tanec.Sk

Tretie stretnutie sa uskutočnilo dňa 2. marca 2012 v priestoroch Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU na Zochovej ulici v Bratislave. Zápisnicu zo stretnutia nájdete tu: Zápisnica 3 Tance.SK

 

Sloboda objavovať tanec

slobodaPublikácia Marty Polákovej, ktorá sa venuje problematike tanečnej improvizácie, kompozície a tvorivého vyučovania vyšla v Divadelnom ústave v Bratislave. Ponúka mnoho praktických a teoretických informácií pre tanečníkov, pedagógov i choreografov. Knižku môžete dostať v predajni Prospero na Jakubovom námestí 12 v Bratislave alebo v sieti kníhkupectiev Panta rei.