Laban a LAB

Rudolf Laban (1879 – 1958) je považovaný za zakladateľa európskeho moderného tanca a najvýznamnejšieho teoretika pohybu v 20. storočí. Vyvinul patentovaný systém zápisu pohybu ľudského tela prostredníctvom znakov a symbolov tzv. Labanovo písmo (Labanotation alebo Kinetography Laban), ktoré umožňuje zaznamenať akýkoľvek typ pohybu. Jeho odkaz však siaha ďalej. Labanove myšlienky na poli tanečnej teórie, choreografie a pedagogiky podstatne zmenili pohľad na tanec a pohyb. Laban vytvoril základ pre disciplínu, nazývanú Labanova analýza pohybu (Laban Movement Analysis), umožňujúcu analyzovať pohyb tela so širokým uplatnením v mnohých oboroch, ktoré s pohybom pracujú.

Spoločenské a kultúrne zmeny začiatku 20. storočia, keď oslobodenie tela nachádzalo rozličné prejavy v umení a spoločnosti, významne vplývali na mladého Labana. Veril, že sloboda vyjadrenia sa najvýraznejšie prejavuje v pohybe tela. Pozorne si všímal, ako sa zmeny pohľadu na telo prejavovali v iných druhoch umenia a chcel nájsť zodpovedajúce revolučné riešenie aj v umení pohybu a tanca. Zavrhol obmedzenia tradičných krokových väzieb, závislosť štruktúry tanca od hudby, či potrebu zobrazovať príbeh, ktorý mal dávať pohybu tela zmysel. Hľadal vlastný rytmus, tvoril vlastné kroky a užíval si priestor (často v prírode). Hľadanie nového výrazového slovníka tanca ho viedlo k definovaniu teoretických konceptov pohybu, ktoré sú základom výskumu pohybu dodnes. Laban odvážne využíval experimentálne metódy pri tvorbe choreografie, hoci nedosiahol na poli choreografie také výrazné úspechy ako jeho žiaci Mary Wigman a Kurt Jooss, významné osobnosti tzv. nemeckého výrazového tanca. Bol však prvý, ktorý rozvinul myšlienku komunitného tanca – tvorivej aktivity, kde tancovať mohol každý.

Laban nevytvoril tanečnú techniku, ale položil základ tvorivej pedagogiky objavovania individuálneho porozumenia a slobodného sebavyjadrenia prostredníctvom spoznávania princípov a teoretických konceptov pohybu. Laban fascinovaný pohybom do konca svojho života bádal a aj svojich žiakov povzbudzoval k ich vlastnému skúmaniu a experimentovaniu.

Laban a Bratislava

Rudolf Laban sa narodil 15. decembra 1879 v Bratislave. Žil na Dunajskej ulici a navštevoval lýceum na Klariskej ulici. Keď opúšťal svoje rodné mesto, mal približne sedemnásť rokov. Vo svojej autobiografii Život pre tanec. Spomienky (vydal Divadelný ústav, 2006) vzdáva poctu malému živému mestu na Dunaji, ktorého atmosféru celú svoju mladosť dýchal a žil.

Kým sa jeho odkaz do Bratislavy znovu vrátil, prešlo viac ako storočie. Cenné výskumy Miklósa Vojteka v 90-tych rokoch, odkryli záhyby zabudnutia. Prvé živé stretnutie s Labanovými myšlienkami sa uskutočnilo v roku 2003 prostredníctvom štvordňového workshopu Janet Kaylo „Labanova analýza pohybu pre 21. storočie“ pod záštitou festivalu Bratislava v pohybe a s podporou Asociácie súčasného tanca. V roku 2006 zorganizovalo občianske združenie Asociácia Bratislava v pohybe v spolupráci s Laban/Bartenieff Institute of Movement Studies v New Yorku v Bratislave konferenciu „Laban pre 21. storočie“ .

V roku 2008 vznikol Labanov ateliér Bratislava – platforma pre pohyb a tanec. LAB zorganizoval množstvo aktivít (dva ročníky medzinárodnej konferencie, tradíciu letnej školy, vzdelávacie programy, výskumné projekty, predstavenia, medzinárodné sieťovanie) a pokračuje v iniciatívach rozširovania povedomia o význame pohybu a tanca v živote človeka.

Čo je pre nás inšpiratívne na Labanových myšlienkach o pohybe?

Laban vytvoril dve pohybové teórie – priestorovú a dynamickú – v ktorých vysvetlil komplexné deje, ktoré v pohybe tela prebiehajú súčasne. Sú to otvorené systémy, ktoré ponúkajú mnoho podnetov pre ustavičné skúmanie pohybu a jeho zákonitostí a nachádzanie jeho vnútorného významu. Prostredníctvom Labanom zadefinovaných pohybových konceptov sme schopní pozerať sa na pohyb tela z určitej, presne fókusovanej perspektívy (eliminovať v pozornosti ostatné deje) a prostredníctvom tejto analýzy jednotlivých aspektov pohybu dospieť k syntéze a hlbšiemu pochopeniu pohybu tela, respektíve človeka.

Laban vo svojich teóriách vytvoril kategorizáciu a terminológiu pohybu, ktorá nám umožňuje presnejšie pohyb odčítavať a o pohybe rozprávať (zachytiť trojrozmerný pohyb verbálnym jazykom). Labanova analýza pohybu – systém, ktorý sa začal na základe jeho teórií rozvíjať v druhej polovici 20. storočia – je efektívnym nástrojom pri práci s pohybom v rôznych oblastiach (od umenia, šport, fyzioterapiu, psychoterapiu, personalistiku či animáciu) Svoju filozofiu pohybu Laban postavil na základnej téze harmonického pohybu. Jeho základom je jednota psychofyzických aspektov človeka, inak povedané jednota tela, mysle a pocitu. Laban jednoznačne formuloval svoje presvedčenie, že fyzický pohyb postavený na rešpektovaní prirodzených zákonitostí pohybu a stavby ľudského tela, v ktorom sa prirodzene strieda viazanie a uvoľnenie toku energie po priamych či zaoblených dráhach v priestore, môže vyladiť vnútorný pocit a upokojiť alebo naopak oživiť myseľ.

Labanova analýza pohybu

Teórie Rudolfa Labana sa uplatňujú v dvoch systémoch Labanova notácia a Labanova analýza pohybu.

Labanova notácia

Labanova notácia (Labanotation alebo Kinetography Laban – názov používaný v Európe) je komplexný systém zápisu pohybu využívaný predovšetkým v tanečnom umení. Labanova notácia používa abstraktné symboly definujúce jednotlivé charakteristiky pohybu, napríklad smer pohybu, časť tela vykonávajúcu pohyb, priestorovú úroveň pohybu, dĺžku trvania pohybu a pod. Tvar symbolu určuje deväť smerov v priestore a tieňovanie symbolu naznačuje úroveň pohybu. Symboly sú zapisované na kolmých priamkach. Horizontálna os predstavuje symetriu tela a vertikálna os predstavuje čas. Umiestnenie symbolu na kolmici určuje časť tela, ktorú predstavuje. Centrálna línia predstavuje centrálnu os tela, symboly napravo predstavujú pravú stranu tela, symboly naľavo predstavujú ľavú stranu tela. Zápis sa číta zdola nahor a dĺžka symbolov definuje trvanie pohybu. Vychádzajúc z hudobného zápisu používa Labanova notácia linky zaznamenávajúce trvanie, začiatok a koniec pohybovej partitúry. Východisková poloha tanečníka môže byť zaznamenaná pred začiatkom zápisu pohybu.

Prostredníctvom symbolov je možné zaznamenať priestorovú vzdialenosť, priestorový vzťah, prenos hmotnosti a ťažiska, skoky, otáčky, časti tela, dráhové vzorce a plány. Vychádzajúc z Labanovej teórie nasadenia sily (Effort) je možné pomocou zápisu zaznamenať aj kvalitatívnu zložku pohybu.

Labanova notácia sa využíva v jednoduchej forme (pri rýchlom zápise tzv. Motiving) aj Labanovej pohybovej analýze, v tanečnom zápise, pri dokumentácii a rekonštrukcii pohybu, pri pohybovej analýze, simulácii ľudského pohybu a podobne. Hlavný rozdiel medzi Labanovou kinetografiou a Labanovou notáciou je spôsob ako sú oba systémy chápané. Labanova kinetografia, zastrešená inštitúciou International Council of Kinetography Laban vo Veľkej Británii, vyzdvihuje v systéme priestorovú analýzu. Labanova notácia, zastrešená inštitúciou The Dance Notation Bureau v New Yorku, sa zameriava na zachytenie pohybu tela.

Labanova analýza pohybu

Labanova analýza pohybu (anglicky Laban Movement Analysis, LMA ale aj Laban/Bartenieff Movement Analysis) je metóda umožňujúca popísať, vizualizovať, interpretovať a zaznamenať všetky formy pohybu ľudského tela. Je jednou z najrozšírenejších systémov analýzy pohybu. Vychádza z teoretických konceptov Rudolfa Labana, rozpracovaných ďalej jeho žiakmi, predovšetkým Lisou Ullman, Irmgard Bartenieff a Warrenom Lambom a následne generáciami ďalších odborníkov.

LMA používa multidisciplinárny prístup zahŕňajúci poznatky z viacerých vedných odborov, najmä anatómie, kineziológie a psychológie, ako aj Labanotáciu. LMA presahuje rámec tanca a nachádza uplatnenie v mnohých oblastiach, v ktorých pohyb tela zohráva významnú úlohu (herectvo, šport, fyzioterapia, psychoterapia, sociológia, antropológia, pedagogika, animácia, robotika, biznisové poradenstvo, rozvoj ľudských zdrojov a i.).

Pohyb ľudského tela je komplexný jav, pri ktorom sa deje v ustavičnej premene mnoho vecí súčasne, preto je pri analýze pohybu nevyhnutné fókusovať pozornosť len na určitý aspekt.  LMA využíva štyri hlavné kategórie: Body (telo), Effort (nasadenie sily), Shape (tvar) a Space (priestor) – označované skratkou BESS. Proces analýzy pohybu zahŕňa pozorovanie zo zvoleného uhla pohľadu a následne všetky získané poznatky syntetizuje v interpretácii, ktorá smeruje ku komplexnému porozumeniu pohybu z funkčného aj výrazového hľadiska.

Kategória Body (telo) opisuje štrukturálne a telesné charakteristiky ľudského tela v pohybe. Táto kategória sa zaoberá aspektmi organizácie pohybu: ktorá časť tela začína pohyb, ako pohyb pokračuje, ktoré ďalšie časti tela sa na ňom podieľajú, ktoré časti tela sú spojené s pohybom, ako pohyb ovplyvňuje iné časti tela, apod. Z hľadiska organizácie pohybu tela rozlišuje: simultánny pohyb (viaceré časti tela sú aktívne naraz), postupný pohyb (pohyb plynie z jednej časti tela k susednej časti) a sekvenčný pohyb (pohyb jednej časti tela nasleduje pohyb inej časti, ktorá s ňou nesusedí). Rozšírenú časť LMA patriacu v tejto kategórii nazvanú Bartenieff Fundamentals rozpracovala Labanova žiačka Irmgard Bartenieff pôvodne ako systém princípov korekčného pohybu. BF pracuje s deviatimi princípmi a konceptmi pohybu: Dynamic Alignment (dynamický alignment), Breath Support (podpora dychu), Core Support (centrálna podpora), Rotary Factor (rotačný faktor), Initiation and Sequencing (iniciácia a postupnosť), Spatial Intent (priestorový zámer), Weight transference (prenos hmotnosti), Effort Intent (zámer sily), Developmental patterning (vývinové vzorcovanie).

Kategória Effort (nasadenie sily) sa zaoberá aspektom dynamiky pohybu, t. j. akým spôsobom je využívaná energia v pohybe. Definuje dynamické vlastnosti pohybu z hľadiska spôsobu (textúry svalového napätia), akým je pohyb vykonaný vo vzťahu k vnútornému zámeru a motivácii pohybujúceho sa človeka. Táto kategória rozoberá pohyb z hľadiska sily, kontroly a časovania pohybu uplatňovaním konceptov štyroch hlavných faktorov pohybu: Tiaže, Času, Plynutia a Vzťahu k Priestoru v ich dvoch kontrastných kvalitách.

Faktor Plynutia vyjadruje nepretržitosť toku pohybu, z ktorého ostatné elementy sily vychádzajú. Je to zásadný prvok výrazovej živosti pohybu. Dva protikladné spôsoby uplatňovania tohto elementu sú Voľné Plynutie a Viazané Plynutie.

Faktor Tiaže sa chápe z hľadiska vnímania telesnej masy a jej vzťahu ku gravitácii. Dva protikladné spôsoby uplatňovania tohto elementu sú: Silná Tiaž – prejavuje sa ako mocný, dôrazný pohyb a Ľahká Tiaž – prejavuje sa ako jemný, nežný pohyb.

Faktor Čas sa vníma z hľadiska vnútorného postoja k času, ktorý je k dispozícii, nie z hľadiska trvania pohybu. Protikladné spôsoby uplatňovania tohto elementu sú:

Rýchly Čas sa prejavuje náhlym, okamžitým pohybom; a Zadržiavaný Čas, ktorý má kvalitu predlžovania a vychutnávania si pohybu v čase.

Faktor Vzťahu k Priestoru sa týka aktívnej pozornosti k prostrediu, nie umiestnenia v priestore. Dva protipóly sú Priamy Vzťah k Priestoru, pri ktorom je pozornosť zameraná jedným smerom, na jedno miesto a Nepriamy Vzťah k Priestoru, keď je pozornosť zameraná na viac vecí naraz, umožňuje vnímanie prostredia ako celku.

Protipóly dynamických kvalít Laban rozdelil na tzv. bojujúce faktory, ktorými sú Silná Tiaž, Rýchly Čas, Priamy Vzťah k Priestoru a Viazané Plynutie. Ich opakom sú tzv. žičlivé faktory Ľahká Tiaž, Zadržiavaný Čas, Nepriamy Vzťah k Priestor a Voľné Plynutie.

Laban dal do vzťahu tri činitele sily s tromi priestorovými dimenziami. Vertikálnej dimenzii priradil nasadenie Tiaže, horizontálnej dimenzii nasadenie Vzťahu k Priestoru a sagitálnej dimenzii nasadenie Času.

Kategóriu Space (priestor – nemôže sa zmieňať za Effort faktor Vzťah k Priestoru) rozpracoval Laban vo svojej teórii priestorovej harmónie najpodrobnejšie. Kategória sa zaoberá vzťahom pohybujúceho sa tela k okolitému priestoru z hľadiska jeho trojrozmernosti: priestorovým dráham, vzorcom dráh a líniám priestorového napätia. Laban spozoroval, že pohyb vedený po určitých priestorových dráhach je obzvlášť harmonický, podobne ako je to v hudbe. Postupne opísal komplexný systém orientácie v priestore pomocou geometrických štruktúr piatich platónskych telies a vytvoril pohybové sekvencie tzv. stupnice, ktoré rozvíjajú rozsah a priestorové cítenie pohybu tanečníka/tanečnice. V tejto kategórii rozlišujeme pohyb v tzv. kinesfére – osobnom priestore, ktorý sa nachádza okolo tela jednotlivca, a pohyb vo všeobecnom priestore: smerovanie pohybu v priestore, miesto, kde sa pohyb odohráva a pod..

Kategória Shape (tvar) sa zaoberá otázkami: Akú formu telo pri pohybe vytvára? Ako sa tvar tela mení a čo je hlavným prvkom, ktorý ovplyvňuje priebeh zmeny? Je zmena tvaru tela motivovaná vnútorným alebo vonkajším prostredím? LMA definuje tri spôsoby zmeny tvaru tela: Shape Flow (predstavuje vlastný vzťah tela k sebe a prejavuje sa reflexnými pohybmi ako napríklad myknutie plecom, chvenie, trenie zranenej časti tela apod.),

Directional Shape (telo smeruje k určitému miestu/bodu v prostredí po priamke alebo po oblúku), Shaping / Carving (telo sa dostáva do aktívneho vzťahu s prostredím pri rôznych činnostiach ako napríklad žmýkanie uteráka, opisovanie tvaru predmetu, ktorý si predstavujeme alebo znázorňujeme).

Tvarové vlastnosti pohybu popisujú spôsob, akým sa telo aktívnym spôsobom mení vo vzťahu k určitému bodu v priestore. V najjednoduchšej forme popisuje, či sa telo otvára (rastie a naťahuje sa) alebo sa zatvára (zmenšuje sa a ohýba). Ďalšie pojmy ako Rising (stúpanie), Sinking (klesanie), Spreading (rozprestieranie), Enclosing (uzatváranie), Advancing (napredovanie) a Retreating (ustupovanie) sa týkajú zmien tvaru vo vzťahu k trom priestorovým rovinám.

Kategóriu Shape z veľkej časti rozpracovali Labanovi žiaci, najmä Warren Lamb.

Publikácie o Rudolfovi Labanovi

Marta Poláková: Rudolf Laban - vizionár tanca a teoretik pohybu

Vydavateľstvo Reserva vydalo publikáciu Marty Polákovej: Rudolf Laban - vizionár tanca a teoretik pohybu, ktorá prináša ucelený pohľad na život a dielo jedného z najvýznamnejších predstaviteľov tanca 20. storočia - Rudolfa Labana.

Život pre tanec / Spomienky

Bratislavský rodák, tanečník, choreograf, pedagóg a tanečný teoretik Rudolf von Laban (1879 –1958). je významnou reformátorskou osobnosťou anca 20. storočia. Tanec ponímal a skúmal v jeho najširších súvislostiach, od kinetiky až po filozofiu. Je vynálezcom systému pohybového zápisu, ktorý sa po ňom nazýva Labanotation.

Jean Newlove & John Dalby: Laban for all

Rudolf Laban is a theorist and practitioner of movement. He laid down a system for analyzing - and annotating - the way the human being moves in space. He ascribed values to these movements, releasing the expressive power contained within each one of them. This is a basic "how-to" manual on the Laban system of movement. It offers a simplified version of his system which can be used by relative beginners upwards. We are introduced to the "Kinesphere" - which simply means the personal space surrounding each one us extending as far as we can reach. It discusses the "Dimensional Cross" - which is a way of describing movement in three dimensions: high/low, forwards/backwards and side to side. It also covers "Pathways", "Trace Forms", "Levels" and "Zones". Each new term is accompanied by very specific illustrated exercises, designed to strengthen and deepen our understanding. When we have grasped - and practised - the basic vocabulary, we move on to its expressive possibilities in drama and dance.

Návrat hore